13. februára 2014

Božtek samozvaným umelcom

Túto som už napísal ako sedemnásťročný, je to pokrok oproti prvým dvom. 

Pôvodne to nemala byť ani báseň, a vlastne to asi ani nie je báseň, mala to byť len kritika a výsmech voči lacným pokusom o chytrácke reči venované dievčatám, ktoré sa teraz vypisujú do veršov na facebooku.

Neznášam chytrácke reči.




Božtek samozvaným umelcom


Vŕtam sa v umeniach sociálnych sietí
vo výkrikoch nedôchodčiat a natrvalo detí
v ich túžbach vládnuťpoézii a zvratkom tohto sveta
v ich defecitoch talentu a umenia sa zmietam.

V pokročilom štádiu hniloby a rozkladu
tupého porna emócií a falošného nadhľadu
v hluchom kriku túžby po obdive dievčat
sprosté kozy a fanynky naivne si mečia.

Pretože akýsi fagani drzo berú priestor básnikom
a už zdá sa akoby umenie ani len neležalo na nikom
akoby len dáka štetka chcela vyštvať moju milú
nech vypadnú si fušeri inam vybiť tú netvorivú chvíľu.

Vŕtam sa v túžbe urobiť dieru do sveta
no nech chutnám kohokoľvek, nepríjemná diéta
sebareflexie aspoň trošku nenájde tu ktosi?
keď mám sa obuť do tvojich básní, radšej pôjdem bosý...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára