Kapitola 0: Dve strany dozadu

0) Dve strany dozadu

„Dávaš mi košom?“ spýtala sa vrcholne prekvapená.

„Vlastne áno,“ vydralo sa zo mňa.

„Si gay, však?“ zagánila na mňa.

„Musí byť muž gay, aby vás mohol odmietnuť?“

„Tak o čo ti ide?!“ hystericky sa to snažila pochopiť.

„Proste to takto neviem,“ priznal som sa.

„Doteraz si si pozornosť užíval, čo sa týka tejto posratej party, a vôbec si nevyzeral ako ten typ, čo nie je ochotný vyspať sa s peknou ženou.“ Na sekundu sa odmlčala, privrela oči a pozrela na mňa cez desivú tenkú štrbinu. „Takže nie som pekná,“ snažila sa ísť na to logicky.

„Môžem vás ubezpečiť, že ste veľmi pekná a toto nie je ten dôvod...“ jachtal som.

„Miro hovoril, že si nezadaný, tak potom už som vážne v riti z tejto situácie. To sa môže stať iba mne, fakt...“

„Vlastne ide o to, že nemám rád mrazenú zeleninu,“ rozhodol som sa nakoniec, že vnesiem do situácie trochu svetla, čo sa nepodarilo hneď na prvý pokus.

 A ona mi venovala úprimne vrúcny vražedný pohľad.

„Ja si jednoducho neviem vychutnať veci, ktoré už sú vopred predžuté. Mrazenú zeleninu, kávu z automatu alebo noc so ženou, kvôli ktorej som nebol nervózny a nenadával si do idiotov. Proste neviem vystáť jednoduché riešenia. Veci zadarmo sú úplne bez chuti...“ vysvetľoval som zúfalo.

„S metaforami druhu mrazená zelenina a tým zvyškom filozofických pindov na mňa vnímaš svet až príliš detskými očami. Alebo si proste len príliš dospelý alebo čo a už ti to lezie na mozog. V každom prípade... si ma tou svojou detskou dospelosťou nasral tak impozantne ako ostatní dohromady za týždeň nie.“ Posledné slová vravela už za pochodu a ja som sa pustil do ťažkých filozofických úvah, pretože tie sú tou jedinou čisto živočíšnou vecou, na ktorú by som sa v tento večer nechal nahovoriť.

Nie je to úplne v poriadku, keď si už človek môže povedať, že je dospelý. Keď už vie, koľko treba riskovať pre aký zisk, koľko centov, korún a dní stojí priemerná žuvačka na minútu a koľko sĺz primeraná láska vo výklade.

Keď príde ten stav, všetko sa akoby začne strašne zjednodušovať.

Muž už odrazu nemyslí na to, či si ženu môže dovoliť, a žena už odrazu nejako nemyslí na to, či muža miluje. Jednoducho sa dospelí ľudia už ani nesnažia nájsť si ideálne šťastie, nesnažia sa vyhrať v lotérií a nesnažia sa ani byť najlepšie vyzerajúcim párom na dotyčnom plese.

Už iba čakajú na tombolu, osemdesiaty štvrtýkrát čítajú svoje čísla a pýtajú sa obrusov na stoloch, či im nie sú ťažké ich lakte.

Všetci dospelí sa odrazu správajú ako pridlho čakajúci pacienti.

Strácajú trpezlivosť, hľadajú najrýchlejšie riešenia a už nikto nikoho nepustí len tak pred seba. Ľudia v rade sa nerozprávajú, len hľadajú ten najlacnejší liek na svoju diagnózu. Niektorí už sa naozaj upokoja s hocičím..

Hm. Možno som v tomto bode už aj ja jeden z nich.

A možno na to, aby som sa aspoň trošku zachránil, stačí iba pri cúvaní v nákupnom centre naraziť do inej poličky plnej kníh, ako by mi tá sviňa karma bola priala.