3. novembra 2014
27. októbra 2014
26. júla 2014
11. mája 2014
Na zmrzlinu
Mám chuť nás uniesť
a pri intímnych rozhovoroch ťa chytať
napríklad za slovíčka
a pri intímnych rozhovoroch ťa chytať
napríklad za slovíčka
Mám chuť k tebe patriť
a mať ťa ako má úľ svoju ulicu
spolu ako dedo s dedinou
a mať ťa ako má úľ svoju ulicu
spolu ako dedo s dedinou
Na čo mám ešte chuť?
mám chuť s tebou biť všetko
to už som spomínal?
mám chuť s tebou biť všetko
to už som spomínal?
Mám chuť nás zobrať
a vadiť sa s tebou preto, lebo
to bol môj argument
a vadiť sa s tebou preto, lebo
to bol môj argument
Mám chuť ťa dýchať
a mám chuť na dusenie sa
a na zmrzlinu.
a mám chuť na dusenie sa
a na zmrzlinu.
Na zmrzlinu, za ktorou sa neskrýva nič komplikované, nič čo by ma mohlo dohnať k samovražde.
6. mája 2014
18. apríla 2014
Pohreb jedného muža
Dnes som bol na pohrebe istého človeka.
Možno po prvý raz za celý svoj život som videl pohreb, na ktorom nikto neplakal a nepotreboval vreckovku.
Nikto neprejavil kúska rozhorčenia nad smrťou človeka, ktorý toho ešte mohol toľko zažiť a dokázať. Nikto tomuto mladému človeku s trpkosťou neprial šťastný a dlhý život, nikto sa nepozastavil nad krádežou života tohto mladého muža. Nikto sa ani nepozastavil nad tým, koľko toho mal ešte pred sebou.
Bol to naozaj čudný pohreb. Možno ten najdepresívnejší, aký som kedy videl, a to ironicky možno práve preto, že som necítil nijakú depresiu prislúchajúcu udalosti tak tragickej. Nikto sa nepozastavil nad životom a smrťou muža, mnohí len prišli na pohreb... na spoločenskú udalosť, na druh tradície.
Kňaz, ktorý liturgicky sprevádzal rozlúčku s nebohým, hovoril o živote tohto človeka. Hovoril o ňom ako o jednom z nás, ktorého sme mali možnosť spoznať a milovať, ktorého sme mali možnosť odsúdiť a ohovárať, ktorého sme mali možnosť stretnúť a nechať tak.
Zhnusený nami všetkými priznávam, že tieto slová sa nás ani zďaleka nedotkli tak, ako by to bolo vhodné pri dôstojnej rozlúčke s mužom.
Ľudia nemali problém počúvať o jeho živote, nemali problém si obhrýzať nechty a nepočúvať o jeho živote, nemali problém sa dohadovať medzi sebou a posudzovať pohrebné hávy ostatných takzvane trúchliacich.
A nikto nemyslel a nespomínal na to, aké to bolo pre tohto muža. Pre muža, ktorý bol niekomu synom, niekomu bratom a niekomu možno niečím oveľa dôležitejším.
Nikto neplakal. Nikto nespomínal. Nikto si to nechcel predstaviť.
Dnes som bol na pohrebe človeka, ktorý zomieral sám.
Dnes som bol na pohrebe človeka a je mi do plaču z toho, ako málo ľudí plakalo pre jeho odchod.
Možno po prvý raz za celý svoj život som videl pohreb, na ktorom nikto neplakal a nepotreboval vreckovku.
Nikto neprejavil kúska rozhorčenia nad smrťou človeka, ktorý toho ešte mohol toľko zažiť a dokázať. Nikto tomuto mladému človeku s trpkosťou neprial šťastný a dlhý život, nikto sa nepozastavil nad krádežou života tohto mladého muža. Nikto sa ani nepozastavil nad tým, koľko toho mal ešte pred sebou.
Bol to naozaj čudný pohreb. Možno ten najdepresívnejší, aký som kedy videl, a to ironicky možno práve preto, že som necítil nijakú depresiu prislúchajúcu udalosti tak tragickej. Nikto sa nepozastavil nad životom a smrťou muža, mnohí len prišli na pohreb... na spoločenskú udalosť, na druh tradície.
Kňaz, ktorý liturgicky sprevádzal rozlúčku s nebohým, hovoril o živote tohto človeka. Hovoril o ňom ako o jednom z nás, ktorého sme mali možnosť spoznať a milovať, ktorého sme mali možnosť odsúdiť a ohovárať, ktorého sme mali možnosť stretnúť a nechať tak.
Zhnusený nami všetkými priznávam, že tieto slová sa nás ani zďaleka nedotkli tak, ako by to bolo vhodné pri dôstojnej rozlúčke s mužom.
Ľudia nemali problém počúvať o jeho živote, nemali problém si obhrýzať nechty a nepočúvať o jeho živote, nemali problém sa dohadovať medzi sebou a posudzovať pohrebné hávy ostatných takzvane trúchliacich.
A nikto nemyslel a nespomínal na to, aké to bolo pre tohto muža. Pre muža, ktorý bol niekomu synom, niekomu bratom a niekomu možno niečím oveľa dôležitejším.
Nikto neplakal. Nikto nespomínal. Nikto si to nechcel predstaviť.
Dnes som bol na pohrebe človeka, ktorý zomieral sám.
Dnes som bol na pohrebe človeka a je mi do plaču z toho, ako málo ľudí plakalo pre jeho odchod.
28. marca 2014
11. marca 2014
6. marca 2014
2. marca 2014
27. februára 2014
25. februára 2014
16. februára 2014
Román 2: Úvod
No a tak som poslednú noc začal pracovať na druhom románe. Snáď bude menej odstrašujúci ako ten prvý... ale aj tak som bezradný.
13. februára 2014
Už dlho som nič nenapísal
No a toto je posledná kvapka z nárazovej vlny na rozbehnutie blogu prvými príspevkami.
Tieto písmená majú v tomto znení spoločne asi mesiac a celkom dobre sa mi skladali na fyzike.
Týmto končím úvod do svojho blogu, odteraz sa budem snažiť pravidelne pridávať nový obsah na blog, prípadne zo šuflíkov vyťahovať stariny a upravovať ich do publikovateľnej verzie.
Nielen básničky a inú tvorbu, zrejme aj obyčajnejšie články, ak budem mať o čom písať..
Božtek samozvaným umelcom
Túto som už napísal ako sedemnásťročný, je to pokrok oproti prvým dvom.
Pôvodne to nemala byť ani báseň, a vlastne to asi ani nie je báseň, mala to byť len kritika a výsmech voči lacným pokusom o chytrácke reči venované dievčatám, ktoré sa teraz vypisujú do veršov na facebooku.
Neznášam chytrácke reči.
Návod na čítanie románu Dotýkaj sa ma
Vážený návštevník,
vitaj v rubrike môjho prvého románu s titulom Dotýkaj sa ma.
vitaj v rubrike môjho prvého románu s titulom Dotýkaj sa ma.
(Napísal som ho ako sedemnásťročný.)
Začína sa kapitolou 0, ktorá sa nachádza úplne, úplne, úplne dolu v tejto rubrike.
(Nie, nemyslím kapitolu -1, tá je POSLEDNÁ, ale pokojne si pokaz záver, ak sa Ti žiada.)
(Nie, nemyslím kapitolu -1, tá je POSLEDNÁ, ale pokojne si pokaz záver, ak sa Ti žiada.)
Nepredpokladám, že ho dočíta veľa ľudí, pretože bol pôvodne začatý ako osobná úvaha vo forme dialógu s vnútorným hlasom a aj vo finálnej verzií je jeho dej zrozumiteľný zrejme iba pre mňa.
V každom prípade prajem veľa trpezlivosti pri čítaní, občasné preklepy, prosím, ospravedlňte. =)
(PS: Ak by mal niekto niekedy z akéhokoľvek dôvodu chuť mi napísať recenziu, názor alebo mi len zanechať nejaký odkaz týkajúci sa románu celkovo, komentár s radosťou prijmem a podľa možností si ho prosím pod tento článok.)
(PS: Ak by mal niekto niekedy z akéhokoľvek dôvodu chuť mi napísať recenziu, názor alebo mi len zanechať nejaký odkaz týkajúci sa románu celkovo, komentár s radosťou prijmem a podľa možností si ho prosím pod tento článok.)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)