The (Green) Arrow (2012) – recenzia - 46%

The (Green) Arrow – recenzia - 46%

Zdá sa, že so seriálmi a filmami založenými na tematike komixových hrdinov sa roztrhlo vrece. Nikto vlastne ani nevie, ako a kedy presne sa to stalo, ale všetci to pociťujeme – inváziu čudných indivíduí v obtiahnutých outfitoch, pri čom každý z nich trpí spasiteľským komplexom.

Táto konkrétna recenzia sa bude venovať jednému z nich, seriálu The Arrow, ktorý sa vysiela od roku 2012 na televíznej stanici CW a je nakrúcaný primárne v kanadskom meste Vancouver.

Kde bolo, tam bolo, manželom Robertovi a Moire Queenovcom sa narodil syn Oliver. Keďže dynastia Qeenovcov oplýva miliardami dolárov, z Olivera sa časom stal rozmaznaný playboy trpiaci chronickou závislosťou na nesprávnych rozhodnutiach.

Jedno z týchto rozhodnutí ho priviedlo k tomu, aby začal spávať so sestrou svojej frajerky a aby potom túto sestru zobral so sebou do Číny, kam vycestoval loďou spoločne so svojím otcom. Otec, samozrejme, nemal proti tomuto celkom nič.

Nech je ako chce, loď stroskotala už v druhej minúte seriálu a tak sa Oliver ocitá na nafukovacom člne so svojím otcom a ešte nejakým iným bezvýznamným námorníkom, po frajerkinej sestre ani stopy.

Keďže sa tento čln celé dni len tak vznáša na vode a zásoby vody sa míňajú, Oliverov otec sa rozhodne, že zastrelí spomínaného bezvýznamného námorníka i seba, aby zvýšil synovu šancu na prežitie. Posledné mysteriózne slová, ktoré venuje svojmu synovi, znejú:

„Nie som muž, za ktorého ma máš, sklamal som... naprav moje chyby – očisti naše mesto.“

Takže Oliver žije v exile 5 rokov a potom sa konečne vráti do rodného mesta. Na tomto opustenom ostrove uprostred mora sa nejakým spôsobom naučil rozprávať ruským a aj čínskym jazykom, osvojil si zbierku parkouristických skokanských trikov, akčnú lukostreľbu, boj zblízka proti dvadsiatim oponentom naraz a mnoho iných, pre superhrdinu veľmi užitočných zručností.

Len, čo sa vráti domov, rozhodne sa, že všetky svoje novozískané zručnosti a tiež rodinné imanie použije na to, aby splnil otcovo želanie, teda očistí mesto od zločinu.

V praxi to vyzerá tak, že jedného po druhom vyvražduje, mrzačí alebo vydiera otcových kamarátov, ktorých si on zaznačil do svojho denníčka, a celý dej prvej série sa točí okolo tejto nezaujímavej verzie Schindlerovho zoznamu a diabolského plánu za ním.

Kým Oliver pokračuje vo svojej krvnej pomste, ktorá je inak extrémne nezaujímavá a to, že ju vydáva za pomoc svojmu mestu, na tom nič nemení, začne sa venovať svojmu roky zanedbávanému pohlavnému životu. V priebehu zhruba tridsiatich epizód sa vyspí s takmer každou ženskou postavou, ktorá sa dovtedy v seriáli vyskytne a zhodou náhod to nie je jeho matka alebo sestra, a ak by aj na nejakú zatiaľ nemal čas, aj táto sa doňho preventívne zamiluje, aby zvýšila svoje šance do budúcnosti.

(Možno sa len autori snažia naznačiť, že podľa nich sú všetky ženy vo vesmíre vlastne iba  nadržané zlatokopky túžiace pri prvej príležitosti vliezť do postele miliardárovi, neviem...)

V každom prípade, epizódy sa vlečú ďalej a, hoci herci sa viditeľne snažia, ich postavy sú napísané tak nezaujímavo a plocho, že sa v podstate nič nové nedeje. K cirkusovým akrobatickým pohybom, prehnanému množstvu iskier, minútam pästných súbojov a k tomu všetkému, čo k tomu patrí, sa ešte pripájajú Oliverove rodinné problémy... napríklad matka mafiánka a členka tajnej spoločnosti bohatých, sestra so slabosťou na zlých chlapcov, najlepší priateľ, ktorý určite nikdy neodhalí Oliverovo tajomstvo a neurobí z toho slzavú drámu, a tiež niečo ako životná láska, ktorá veľmi dlho nemá ani vlastnú osobnosť a nechá sa manipulovať aj Oliverom, aj Arrowom, lebo netuší, že je to jeden a ten istý egocentrický sociopat.

Nič, čo by nás mohlo nejakým spôsobom prekvapiť, nové motívy evidentne nie sú v móde.

Divák má možnosť postrehnúť opakujúce sa vzory, napríklad všetci, ktorí mali zomrieť, sa z nejakého dôvodu vracajú do seriálu a sú nažive! Ľudia z minulosti, z lode, čo stroskotala, z ostrova uprostred čínskych morí, ľudia, ktorých Arrow osobne strelil do hlavy... všetci sa vracajú, nikto nezomiera. Nikdy.

Možno to je dôvodom, prečo sa Arrow v druhej sérii rozhodne so zabíjaním skončiť – evidentne pochopil, že je to zbytočné a že to nefunguje.

Chudák Oliver je ale aj tak celkom nahratý, pretože nikto nejde ani do väzenia natrvalo. Tí zločinci, ktorí zázrakom prežijú a teda nemusia vstávať z mŕtvych, sú uväznení v miestnom zariadení Iron Heights, odkiaľ sústavne zdrhajú a vracajú sa otravovať život úbohému Oliverovi i ešte úbohejším divákom.

No a nakoniec... samozrejme, že prvý úhlavný nepriateľ Arrowa je tiež lukostrelec.

Prvá séria končí otrepaným motívom duelu dvoch rovnakých lukostrelcov v rovnakých kuklách, pretože superhrdina vždy bojuje proti svojmu klonu. Superman musel poraziť svojho generála Zoda, ktorý mal rovnaké schopnosti ako on, Green Lantern bojoval proti Sinestrovi, ktorý bol jeho klonom, Arrow bojuje proti inému lukostrelcovi, pretože to tak proste musí byť a predsa by tvorcovia nikdy nechceli, aby ich divák náhodou mohol byť potešený z niečoho nového.

Samozrejme, že Arrow tento duel len-tak-tak vyhrá, ale tiež samozrejme, že jeho nemesis, aj keď teda mal niekoľkokrát zomrieť, sa čoskoro vráti v plnej sile a kráse, pretože v tomto seriáli nikto naozaj nezomiera. Ani láska, ani nádej, ani postavy.

V druhej sérii je úhlavným nepriateľom The (Green) Arrowa jeho životný nemesis, superzločinec Deathstroke, s ktorým sa spoznal na spomínanom ostrove. Tiež zomrel. Na šíp strelený do priamo do oka, čo je celkom iste najsmrteľnejšie miesto, kam možno streliť šíp, Katniss Everdeen by vedela rozprávať... ale aj tak je späť. Život po živote a tak.

V konečnom zhrnutí je seriál The (Green) Arrow najneoriginálnejšou zbierkou všetkých klišé, ktoré sa dajú vymyslieť.

Hlavného hrdinu hrá herec Stephen Amell, ktorý je podľa všeobecného vedomia naozaj pekný a sexi a všade má svaly a na nich jazvy, ale je to slabá náplasť za všetky zlyhania tejto série. Jeho herecké výkony sú podľa môjho názoru pomerne dobré a ako herec ma vôbec nevyrušuje, ale aj tak sa to ťažko hodnotí, keď je väčšinu času buď zamaskovaný a v tieni, alebo leží na nahej žene, alebo musí strúhať poker face.

Chcel  by som napísať, ktorá herečka mu hrá ženskú polovičku, ale asi sú to všetky... takže neviem. Katie Cassidy, Emily Bett Rickards, Caity Lotz, každá z nich si plní svoju úlohu, ale, aj napriek tomu, že sa svojich úloh zhostili pomerne dobre, sú to práve ich scenáre, v ktorých je evidentne problém. Ani jedna z nich sa nevyrovná Lois Lane voči Supermanovi alebo Mary Jane voči Spider-Manovi, pretože všetky sú len slabými náplasťami pre skrachovaného chlapíka v koženej bundičke.

Odmalička milujem komixových hrdinov a všetko, čo sa s nimi spája, ale to neznamená, že nemôžem mať kritický pohľad na vec... a reálne si neviem predstaviť iný pohľad okrem kritického, ak by to nebol pohľad slabomyseľného fanúšika, čo sa dá opiť rožkom.

The Arrow je chleba s lacnou nátierkou, ktorý sa autori snažia vydávať za hostinu, a hocikto, kto by sa chcel tváriť, že tento seriál je niečím viac, evidentne nemá napozeraného dosť iného materiálu, s ktorým by tento produkt mohol porovnávať.

Finálne hodnotenie: 46% - jemne podpriemerné
Rozhodol som sa udeliť toto hodnotenie z dvoch hlavných dôvodov:
1) The Green Arrow sa ako hrdina na štyri série už objavil v seriáli Smallville, ktorý vysielala tá istá spoločnosť CW Network, takže tvorcovia mali dosť priestoru poučiť sa predísť takýmto hrubým začiatočníckym chybám.
2) S týmito hercami, s týmto tímom a hlavne týmto finančným bugetom sme všetci mali dostať oveľa, oveľa viac. Fakt, že seriál Arrow mal také výborné predpoklady na úspech, mu len priťažil.