Mýty o ženách, ktorým veria ženy

Mýty o ženách, ktorým veria ženy

               

Aby čitateľ mohol pochopiť proces, ktorý ma dohnal k tvorbe tohto článku, o ktorom dopredu hovorím, že sa nedá brať ako učebná pomôcka, odporúčam, aby si čitateľ najprv prečítal tento článok od istej Lenky Repčákovej.

Dá sa povedať, že môj dnešný článok je priamou odpoveďou na to, čo som sa dozvedel pri čítaní jej príspevku, ktorý ona sama venovala všetkým mužom, zvlášť nezadaným, a tiež ho umiestnila do kategórie Poradňa, nech už to znamená čokoľvek.

Úvod

               Kde bolo, tam bolo, nastala situácia, v ktorej som považoval za nutné slovne vyjadriť svoje postrehy o vzájomných vzťahoch žien a mužov. Nerád používam sladké výrazy alebo sa zaoberám čudnými abstraktnými konštruktmi, takže by som chcel o tejto téme hovoriť jednoducho a narovinu bez toho, aby som ju čímkoľvek prikrášľoval.

              

(Mám sestru, ktorá prejavuje všetky znaky geniality, a je definitívne jednou z najvydarenejších žien, čo som kedy mal tú možnosť spoznať. Musím povedať, že drvivú väčšinu informácií, ktoré mám o ženskom myslení, som získal od nej, takže jej týmto smerom ďakujem.)

               Témou tohto článku je, nech už je to akokoľvek otrepané, problematika spoznávania sa a naväzovania vzťahov medzi prislúšníkmi oboch pohlaví.

               Aby som nemusel chodiť ďaleko po vykresľovanie obrazných situácií, predstavte si so mnou Ju a Jeho, dvoch, ktorým bolo súdené sa stretnúť, nech sa volajú trebárs Móric a Hortenzia.

Kapitola I - Ako to vidia muži?

           

    Začnime tým, ako veci vidí Móric, pretože je to skrátka jednoduchšie.

               Keď sa raz na Mórica usmialo šťastie, prvýkrát v živote stretol Ju. Pre nás je absolútne irelevantné, či to bolo v električke alebo na rohu ulice, alebo kde inde to mohlo byť.

               Keď Móric ako symbol mužnosti prvý raz začne vnímať príslušníčku ženského pokolenia, teda Hortenziu, automaticky si o nej začne zhromažďovať informácie, a to je to, čo nás zaujíma.

               V hlave jednoduchého chlapa je to celkom jednoducho usporiadané. Pre ešte jednoduchšiu predstavu si tento vnútorný svet môžeme predstaviť ako jednoizbový byt, v ktorom je absolútne všetko, čo nevyhnutne treba k prežitiu.

               Keď Móric spozná Hortenziu, obrazne si prinesie jej fotografiu do svojho vnútorného bytu a nalepí si ju na chladničku, čím sa v podstate  Hortenzia nasťahuje do Móricovho života.

               Kým sa Móric a Hortenzia spoznávajú, Móric si vedome alebo nevedome všíma všetko, čo na nej dokáže zbadať, a všetky dojmy, čo z nej má, si ako malé magnetky ďalej nahadzuje na svoju chladničku značky Hortenzia.

               „Je pekná.“ „Má zmysel pre humor.“ „Príjemné vystupovanie.“ „Nezasmiala sa na mojom vtipe!“ „Má aerodynamický zadok!“ a v podstate čokoľvek a všetko, čo v Móricovi zanechá dojem, sa ocitne na tej chladničke a je to prítomné v Móricovom vnútornom dome.

               Nezáleží na tom, či je to dobré, alebo zlé, alebo desivé, alebo zvláštne, alebo akékoľvek, záleží na tom, že už to tam niekde je, pretože Móric to už nikdy nebude vedieť odstrániť.

Technicky platí, že ak sa Móric v puberte zamiloval do svojej najlepšej kamarátky a vždy z nej mal taký zvláštny roztržitý pocit, môže sa pokojne oženiť s inou a byť s ňou šťastný a potom tú kamarátku stretnúť až po dvadsiatich rokoch, aj tak bude mať táto kamarátka vždy nejakú iskru, ktorú má len ona, teda v preklade táto konkrétna chladnička v Móricovom byte.

To neznamená, že Móric nie je šťastný so svojou manželkou. Manželkina chladnička je podľa predpokladov extrémne kvalitná, keď bol Móric ochotný si ju vziať.

               (Móric ma špeciálnu jedinečnú chladničku pre každú jednu ženu, čo kedy spoznal.)

               Ale sme na začiatku, Móric a Hortenzia sa len teraz spoznali. On je ňou celkom očarený a veľmi rýchlo si vie vylepiť obrovské množstvo magnetov na chladničku, takže začína mať pocit, že mu až podozrivo sedí... čo nemusí byť pravda, iba on môže mať ten pocit.

               Vo väčšine prípadov vyhráva u muža tá žena, ktorá má najviac magnetiek. Nezáleží na tom, či sú dobré alebo zlé... ak je žena dosť zaujímavá na to, aby si Móric zakonzervovával svoje dojmy z nej, táto žena to má v Móricovom byte vyhraté, kým ju v množstve dojmov nepredbehne iná.

               ...práve preto muži často v dospelosti naháňajú tie slečny, ktoré im v detstve zo života robili peklo – veľmi silné zážitky a ich magnetky zostali.

Kapitola II - Ako to vidia ženy?

              

 U žien to funguje trochu inak, pretože to nie sú muži, jednoduchá logika.

               Keď žena prvý raz spozná muža, trebárs Mórica, automaticky si z neho vychytá prvé dojmy. Počas týchto prvých dojmov vnútorne a absolútne nevedome zvažuje, čo s ním asi urobí.

               Ženy majú vo všeobecnosti oveľa krajšie a upratanejšie vnútorné byty ako muži. Majú priestrané miestnosti, všetko pekne zariadené, tam položený koberček... a na mužov majú špeciálnu miestnosť – špajzu (čo je úplne iný level oproti mužskému jednoizbáku s chladničkou).

               Keď Hortenzia prvý raz zaregistruje Mórica, zoberie si ho vo svojej hlave do špajzy.

               Môžeme si teda Mórica predstaviť ako nejaký zaváraninový pohár, ktorý sa Hortenzia chystá umiestniť do niektorého regálu vo svojej komôrke.

               Podľa mojich výpočtov majú ženské špajzy dve hlavné oddelenia:

1)      Vľavo sa kladú tí muži, u ktorých žena z nejakého dôvodu má pocit, že by sa to s nimi dalo.

2)      Vpravo sa kladú tí muži, u ktorých žena usúdila, že by sa to s nimi nedalo.

Tento súd ženské vnútro väčšinou vyriekne rýchlo, po pár prvých dojmoch. Ak je muž špeciálne zvláštny a žena si ho nevie zaradiť, tak v tej svojej špajze chvíľu postáva a bezradne pokukuje, kam ho asi položí... ale skôr či neskôr ho do jednej z dvoch kategórií upratať skrátka musí.

Takže sú dve oddelenia: Dá sa to a potom to nešťastnejšie Nedá sa to (tiež nechváľne známa ako Friendzone).

V každom oddelení sa muž ocitne s nejakého dôvodu, ktorý sa označuje už po prvých dojmoch.

Prečo by sa to nedalo? No napríklad sa to nedá, lebo tento muž je strašne škaredý, alebo smrdí, je strašne protivný a robí jej zle, alebo nemá nijakú iskru, alebo chodil so známou a bol automaticky odsunutý a už sa o ňom takto ani nedá premýšľať, alebo nemá správne vierovyznanie, alebo je proste príliš dobručký... na tom nezáleží, jednoducho z toho chlapa nejde to, čo táto žena potrebuje cítiť.

A tak prečo by sa to dalo? No lebo práve tento Móric  má silný pohľad, je pekný alebo má zmysel pre humor, hrá na gitare alebo je bohatý, alebo vie počúvať tak ako nikto iný, alebo je strašne zlý strašne dobrým spôsobom... tiež na tom nezáleží, ale žena to vo vnútri niekde proste vie. Nie racionálne vie, že by si to vedela obhájiť, vie to bytostne a toto bytostné porozumenie zrejme pochopí len iná žena, pretože muži sú z toho absolútne v riti.

To, čo sa stáva a muži tomu zasa absolútne nerozumejú, je, že prípad kamarát môže byť aj v Dá sa to ale zároveň iný, rovnako dobrý kamarát sa zatiaľ môže nachádzať v kategórii Nedá sa to.

Ak sa Móric spýta Hortenzie, či má jedného radšej ako druhého, odpoveď znie NIE a ona naozaj neklame, pretože obaja sú rovnako dobrí kamaráti a rovnako im dôveruje... ale ona niekde vnútri proste vie, že s jedným by sa to dalo a s druhým nie. Nevie to vysvetliť, nevie to povedať ale býva to tak a chlapa ide roztrhnúť keď nevie, v čom robí chybu a v čom prehráva.

Odpoveď znie, v ničom. To nie je jeho chyba... a táto informácia ho vôbec neupokojí, lebo chlap neznáša pocit bezmocnosti.

Práve pre toto sa často stáva, že chlapec, ktorý v detstve dievčaťu strašne liezol na nervy, sa ľahko môže stať jej životnou láskou – liezol jej na nervy zo správnej police. A môže byť absolútne jedno, že si to iný chlapec, ktorý si ju všímal a vážil, zaslúžil viac alebo bol na ňu lepší, ak nebol na správnej polici, má smolu.

Takmer nikdy sa nestáva, že by žena preložila niektorý pohár z Dá sa to do Friendzone alebo opačne. Ženy si nechcú narušiť svoj vnútorný pokoj a poriadok. Historicky sa to vraj párkrát stalo, ale k tomu mám trochu inú teóriu, ktorá nasleduje teraz.

Čo je znovu na ženách zaujímavé, to je fakt, že každých pár mesiacov alebo rokov si robia vo svojich bytoch generálne upratovanie. Počas tohto upratovania prídu aj do špajzy a popozerajú sa, čo to tam vlastne majú.

Z niektorých pohárov utrú prach, niektoré už sú po záruke a tak ich úplne vyhodia. Ak ste Móric a desať rokov ste boli vo Friendzone a nebolo vám tam pohodlne, teraz je vaša šanca.

Keď žena vyhodí pohár zo špajzy, už tam vôbec nie je. Dôvody môžu byť rozličné, zväčša je to jednoducho slabý alebo takmer žiadny kontakt.

Keď už Móric nie je v špajzi, má možnosť vrátiť sa do jej života. Vtedy je Hortenzia nútená ho znovu niekam položiť a teraz už existuje šanca, že ho položí do správneho oddelenia.

A preto sa stáva, že chlap balí ženu päť rokov a nič, potom zmizne na tri do zahraničia, vráti sa ona ho odrazu magicky chce – zahodila ho a potom ho nanovo upratala inde, nič zložité.

Ženy zvyčajne bývajú zmätené, keď si na sebe všimnú, že muža teraz uložili inde, než bol predtým... a zvyčajne im chvíľku trvá, kým si aj racionálne priznajú, že už to nie je to, čo to bývalo.

Záver - Ako to vidím ja?

Ešte mám mnoho iných teórií, ktoré súvisia s mojím Móricom a mojou Hortenziou, ale nevidí sa mi potrebné rozoberať to tu do väčšej hĺbky, už som to aj tak prehnal.

Čo je dôležité, to je môj pohľad na ženy, ktoré nevedia, či by chceli, aby o ne chlap bojoval, keď ho odmietnu, alebo aby im radšej dal svätý pokoj, pretože je ozaj iba otravný.

Nevedia to slovne vyjadriť a dať na pravú mieru len preto, lebo sú dve kategórie dobývajúcich chlapov a ženy samotné si väčšinou ani neuvedomujú, že tiež v nejakom zmysle slova škatuľkujú (hlavne, že nám sa za to vysmievate, potvory).

Dve hlavné škatuľky: tí, s ktorými by sa to DALO, a tí, s ktorými by sa to proste NEDALO.

Ak je chlap tam, kde sa to nedá, môže dobýjať, koľko chce, nepomôže si a nakoniec ho to aj tak iba vyčerpá a časom odíde so stiahnutých chvostom alebo spácha samovraždu ako mladý Werther, pri čom jeho vyvolený ženský terč si iba vydýchne, keď sa konečne stratí z dohľadu.

Čiže áno, Friendzone je existujúci fenomén a nech sa nikto netvári, že ho vymysleli ubolení muži, to je strašná hlúposť vyhodená do vzduchu zopár ženskými bytosťami, ktoré evidentne neporozumeli ničomu, ani sebe samým, ani významu toho slova, ani faktu, že muž je ozaj schopný mať ženu bezhranične rád a zároveň nie je schopný pochopiť, kde sa jeho a jej city líšia, keď on sa iba snaží pôsobiť na túto dotyčnú ženu rovnako úžasne, ako pôsobí ona na neho.
To, čo by muži čeliaci bojom o ženu mali urobiť, nie je bezmyšlienkovité pokračovanie v snahách, ale pokus o sebareflexiu a reálne zistenie, či to má vôbec zmysel... ženám veľmi lichotí, keď sú hlavnou cenou v tombole a všetkým, po čom muž túži, ale tento pocit vôbec nezaručuje, že mužovi sa ozaj podarí splniť si svoj sen a získať jej ruku.

Friendzone je jednoduchý nástroj na popísanie myšlienkového konštruktu, ktorý muži väčšinou nie sú schopní hĺbkovo pochopiť, ale zároveň cítia jeho dopad vo svojich životoch.

Sú to ženy, ktoré by sa mali prestať ohradzovať, že týmto mužom nie sú nič dlžné, a nemali by brať ich vyjadrenie slovom Friendzone za bytostnú urážku.

My to len zväčša nevieme popísať inak a, ak mám byť úprimný, ešte som nestretol chlapa, ktorý by nemal s Friendzone skúsenosti. My, muži, si v tejto tematike rozumieme, pretože jej prítomnosť je rovnako večná a nekonečná ako Boh alebo ľudská sprostosť.

Nakoniec sa už iba opsravedlňujem za extrémnu dĺžku tohto článku, takmer nikdy nie som až takýto rozšafný. Ak ste prišli až sem, veselo a slobodne si na mňa urobte akýkoľvek názor, nemohlo by ma to trápiť menej, len som chcel reagovať na jeden z najprehnanejších a najnerealistickejších článkov, čo som čítal za posledných sto rokov, takže gratulujem, Lenka, urobila si na mňa dojem.