rozjímanie o tom, ako sa dnes veľa píše

rozjímanie o tom, ako sa dnes veľa píše

            Kde bolo, tam bolo. Nevieme, aké vtedy bolo počasie alebo či sa už v tom čase veselo tunelovalo vo Váhostave, ale tak či onak, raz niekto vymyslel písmo.

            Tento dotyčný, čo vymyslel písmo, ho zrejme vymyslel z nejakých absolútne praktických dôvodov. Napríklad si chcel z maminej peňaženky zobrať ráno zopár drobných do školy, ale ona ešte spala a on ju nechcel budiť. Keďže tak dobre spala, možno sa rozhodol, že na kamennú dosku nakreslí samého seba ako jej z peňaženky berie päťku. A tak možno vzniklo písmo.

            Či je alebo nie je moja teória o vzniku písma pravdivá, to nie je predmetom tohto článku. Predmetom tohto článku je niečo celkom iné.

Včera sa mi stala nehoda. Blúdil som internetom v snahe nájsť film Nosferatu z roku 1922 a následne si ho ilegálne stiahnuť, ale bol som neúspešný.

(Dúfam, že ma teraz úrady neobvinia z pokusu o ilegálne stiahnutie filmu.)

No.

A ako som tak blúdil, stratil som sa. Po asi prvých desiatich sekundách pátrania ma môj milý internetový prehliadač priviedol na istý blog, ktorý písalo také isté dievčisko. Narovinu, ten blog bol hrozný.

Bol zameraný na upírsku tematiku a slovom zameraný myslím, že bol na ňu NAOZAJ zameraný. Boli tu upírske články, upírske poviedky, upírske básničky a dokonca aj upírske denníky.

Dlho som sa na blogu neohrial, veď akoby som aj mohol, keď tam bolo jasne napísané, že upíri nehrejú, a vybral som sa iným linkom preč.

Došiel som na stránku istého chlapca, ktorý tiež prezentoval svoje poviedky.

Klik preč, ďalšie niečo takéto. Klik inam, a zasa...

Preklikal som sa až na Koniec sveta, tak sa volal posledný nepodarený román, z ktorého som kúsky čítal, keď ma definitívne prešla chuť do života.

Všetci títo ľudia sa rozhodli, že sa budú venovať umeniu, ktoré je známe ako umelecké písanie. Toto umenie nepochybne začal ten človek, čo sa umelecky nakreslil na kamennú dosku, keď si bral od mamy peniaze. Nech je ale ako chce, o umelecké písanie sa v dnešnej dobe snaží už každý druhotriedny žiak základnej školy aj napriek realite, že s týmito pokusmi to vôbec nevyzerá dobre.

Ale, hoci aj tento fakt je veľmi smutný, ani toto nie je predmetom nášho dnešného rozjímania.

Skutočným predmetom nášho dnešného rozjímania je skutočnosť, že zrejme už viac ľudí píše ako číta!

(Prepáčte mi, prosím, že som napísal výkričník, nechcem kričať. Len vyjadrujem svoje rozhorčenie.)

Už to tak vyzerá, že, keďže každý píše, nikto nemá čas čítať. Možno práve preto sa už nikdy nikto nestane takým populárnym spisovateľom ako Terry Pratchett. Totiž, on keď niečo napísal, niekto iný si to prečítal a potom boli obaja šťastní.

Dnes, keď niekto niečo napíše, tak si to môže rovno aj prečítať, a tým, že strávi X času písaním a potom Y času čítaním stratí vlastne XY času celkovo a už si nič iné neprečíta, lebo už je noc.

(Teda, možno je deň, ak začínal písať večer a čítal v noci, ale aj tak už je istotne dotyčný človek unavený a musí ísť spať.)

Každý si to, čo napísal, môže prečítať sám, pretože ľudí, čo iba čítajú, dnes už je málo. Teda ešte nejakí sú, ale tí, čo píšu, sa o nich všemožne bijú a vyčerpávajú ich svojimi neschopnými výplodmi, takže takých je už naozaj iba málo.

Takže tí, čo píšu a píšu zle, ničia ľudí čo čítajú, pretože ich zamestnávajú zlými, zlými vecami. To je dôležitý poznatok.

No a potom sa čudujeme, že na Slovensku nikto nevydáva fantasy literatúru?

Veď fantasy si každý napíše sám!

(Teraz som výkričníkom nevyjadril rozhorčenie, to bola len hysterická zvolacia veta. Dúfam, že čitateľ z toho ešte nie je zmätený.)

Dobre teda, ale aké ponaučenie plynie z dnešného rozjímania?

Ponaučenie znie: Ak máš X času, ktoré by si chcel stráviť písaním, tak ho radšej stráv čítaním. A keďže spolu je času XY, ten Y ti zostane. No a potom, keď ti teda bude ešte Y času zvyšovať, najprv si dobre rozmysli, či, keď to bude už napísané, chceš, aby niekto zasa strávil X času tým, že bude čítať to, čo si napísal.

Ak si došiel na to, že pre človeka, čo bude tvoj výplod čítať, je to vlastne iba strata času, tak to ani nepíš, a zasa radšej niečo čítaj. Ak by si došiel na to, že je to strata času a aj to napíšeš s tým, že to niekto možno bude musieť čítať, tak si iba zlosyn a nemáš srdce.

Ale ak by si sa nakoniec rozhodol to aj tak písať v nádeji, že to nebude také zlé, najprv si to ty niekoľkokrát dobre prečítaj a poopravuj to, aby si sa uistil, že nikoho zbytočne neoberieš o X času.